reklama

Chcem poznať svojho poslanca parlamentu

Súčasný systém maximalizuje úlohu straníckych centrál, najmä predsedov politických strán a dáva im do rúk neprimeranú výhodu, ktorá je ľahko zneužiteľná. Politológovia na to vymysleli výstižný termín - partokracia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (26)

Politická a spoločenská kríza, ktorá ovládla Slovensko za posledný mesiac je dôsledkom mnohých vecí, ale za jednu z nich považujem zlý systém volieb do Národnej rady SR, špeciálne skutočnosť, že v parlamentných voľbách existuje iba jeden volebný obvod. Tento systém si presadil Vladimír Mečiar pol roka pred voľbami v roku 1998 z jednoduchého dôvodu - chcel maximálne využiť svoju vtedajšiu popularitu a ocitnúť sa na volebnom lístku úplne vo všetkých volebných miestnostiach. Vo voľbách v rokoch 1990, 1992 a 1994 sa volilo v štyroch volebných obvodoch (Bratislava, Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský kraj). 

Ešte pred voľbami 1998 všetky strany, ktoré vytvorili SDK čiže Slovenskú demokratickú koalíciu (KDH, Demokratická únia, Demokratická strana, Sociálnodemokratická strana, Strana zelených) v reakcii na tento krok veľmi silne deklarovali, že tento “Mečiarov výmysel” v prípade víťazstva zrušia. V reále, počas prvej Dzurindovej vlády to KDH a SMK zablokovali. V druhej Dzurindovej vláde sa už záväzok v podobe návratu k štyrom volebným obvodom dostal priamo do vládneho programu. Keďže však ANO požadovalo zmenu na 8 krajov (terajších VÚC resp. žúp) opäť zo zmeny nebolo nič. Odvtedy zo strany politických strán zastúpených v slovenskom parlamente nebadať žiadnu reálnu snahu jednomandátový systém zrušiť, pretože akosi zázračne vyhovuje resp. neprekáža žiadnej relevantnej politickej strane. Naposledy, v roku 2016, sa k jednomandátovému systému veľmi dôrazne prihlásila SAS. Dôvod je pochopiteľný - maximalizuje úlohu straníckych centrál, najmä predsedov politických strán a dáva im do rúk, na môj vkus, neprimeranú výhodu, ktorá je ľahko zneužiteľná. Politológovia na to vymysleli výstižný termín - partokracia.

Na kandidátke do parlamentných volieb môže mať každá zo strán až 150 mien a volebné lístky sa tak premenili na čosi ako súbor reklamných letákov svojho druhu, kde sa volič obvykle a celkom prirodzene pozerá predovšetkým na tie prvé (najvyššie) miesta. Keďže o poradí na kandidátke rozhoduje vedenie daného politického subjektu, neraz výhradne jej najvyšší predstaviteľ, tak sa oddanosť (vernosť, poslušnosť) voči nemu ako zostavovateľovi stáva, aspoň tak to cítim, hlavným kritériom na zaradenie na príslušné (voliteľné) miesto na kandidátke. Zjednodušene povedané, funguje tu navonok nepriznaný, ale v skutočnosti veľmi funkčný bič - “znepáčiš sa z akéhokoľvek dôvodu svojmu predsedovi / nabudúce sa na kandidátke ocitneš na nezvoliteľnom mieste, prípadne sa na ňu nedostaneš vôbec.” 

Predstavme si situáciu, že parlamentné voľby by sa vykonali v ôsmich volebných obvodoch, ktoré by kopírovali terajšie župy. Najpopulárnejší lídri politických strán by sa tak ocitli nie na všetkých, ale iba na 1/8 volebných lístkov. Kandidujúce strany by boli nútené postaviť osem kandidátok a v nich by museli byť ľudia, ktorí by mali potenciál osloviť voličov aj "bez pomoci” tých najznámejších politikov. Vtedy je možnosť aby sa vo voľbách presadili ľudia, ktorí majú reálny “volebný potenciál” vo svojom kraji - v kraji, v ktorom žijú a poznajú jeho problémy. A bude na nich aby vedeli záujmy svojich regiónov obhájiť a presadiť aj proti svojim (nielen bratislavským) centrálam, ktoré nad nimi stratia svoju súčasnú neobmedzenú moc. Stačí sa pozrieť do susednej Českej republiky - tam každý z najznámejších (najpopulárnejších) lídrov si musí vybrať, v ktorom zo 14 volebných krajov bude kandidovať. A jeho reálny volebný úspech/neúspech sa obvykle ukáže veľmi plasticky, resp. neprikrýva ho perina celoštátnej kandidátky. 

Parlamentné strany v Národnej rade SR (a k dnešnému dňu v nej má zastúpenie dvanásť (!) strán - nielen Smer-SD, SaS, OĽANO, SNS, ĽSNS, Sme rodina, Most-Híd, Sieť ale aj OKS, Spolu, Progresívne Slovensko, KDH) majú práve teraz ideálnu príležitosť ukázať, že im nejde o zachovanie terajšieho systému, ktorého dôsledkom je pretrvávajúci pocit, že politika je z princípu špinavá a nemorálna záležitosť, ktorá sa odohráva predovšetkým v centrálach politických strán na svetelné roky vzdialených pohľadu a aj potrebám bežného občana. Budem zvedavý, kto navrhne a kto zdvihne ruku za zmenu terajšieho systému jednej celoslovenskej volebnej kandidátky. Bude to pre mňa veľmi dôležité pri mojom rozhodovaní komu dám svoj hlas v najbližších voľbách - bez ohľadu na to, kedy sa uskutočnia. 

Ja už 20 rokov nepoznám “svojho poslanca parlamentu” a veľmi rád by som ho v čo najbližšej budúcnosti spoznal. A verím, že nie som sám.

Ján Kováčik

Ján Kováčik

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

(toho času aj) prezident Slovenského futbalového zväzu Zoznam autorových rubrík:  FutbalSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu